Pamatam si ked som prisla uplne prvykrat do karanteny. Kopec psikov , dusiciek zlomenych co sa tesili kazdemu slovlu, pohladeniu. No medzi nimi mi padol do oka on. Krasny majestatny cierny vlciak, nadherna cierna srst, majestatny stekot, jednoducho pan pes. Vravim kto to je ??? To je nas Macko, uz je tu nejaky cas. Vsimla som si , ze nemal packu, asi si ju niekde zachytil a odtrhol 😞 este to mal citlive, bolestive, no aj tak si behal po troch nozkach ako keby nic 🙂
Jedna zima, druha, tretia, toto je jeho mozno stvrta? piata ? v karantene. Vzdy to bol nas Macko, budil respekt pre kazdeho kto ho videl prvy krat. Nikto si nevsimol , ze ma hendikep. 
No posledny rok sa velmi otocil. Je smutny. Uz nechce ani behat. Stale schovany v bude, smutno pozera, oci kricia, ze uz to tam nezvlada. Videl prist a odist tolko psov , no on je stale tam 😞 jar, leto, jesen , zima. Vsetko vidi uz moc dlho len spoza mreži. 
Dnes mi az srdce zovrelo, ked som ho tak videla. Uz to neni ten majestatny pes. Uz potrebuje radikalnu zmenu. Opusta sa. Bojim sa ze jedneho dna pridem a ...
strasne moc prosime za tuto ciernu obludku. Naozaj nema nikto kusok miesta pre tohto krasavca 😞? nepotrebuje nic, len teple miesto kde bude moct este par rockov sprijemnovat dni svojou osobnostou. 
Strasne moc prosime za Macka ! :(
Info o Mackovi sprava fb Karantenna stanica Topolcany.

https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=10155738583081590&id=335576831589